close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Nič záživné pokračovanie číslo 1 (:

14. září 2011 v 23:14 | *K* |  Príbeh (:
Po škole ma pred školou čakal Maťo, Usmieval sa tak milo a šťastne, až mi zovrelo žalúdok pri pomyslení nato, že som dovolila Michalovi nech ma pobozká.
"Nel," jemne si ma k sebe privinul a pobozkal ma.
"Pôjdeme dnes von?"
"Môžeme"
"O štvrtej?"
"V parku," usmial sa.
Štvrtá hodina nastala hneď, vychádzala som z bytu a práve zamkýnala keď mi zazvonil mobil. Maťo.
"Idem ti oproti."
"Zamkýnam byt."
"Ja som na konci parku"
"Vidíme sa." Zrušila som ho.
Výťah nefungoval, zo siedmeho poschodia som musela ísť pešo. Na štvrtom som stretla susedu ktorá býva oproti nám. Posťažovala sa na nefungovanie výťahu a že na staré kolená musí šliapať toľko schodov aby sa dostala domov. Bolo mi jej ľúto. Mala 75 rokov. Manžel jej zomrel, už pred 10 rokmi a ona žije len z lásky k svojím deťom a vnúčatám. Aspoň že tí ju navštevujú každý víkend.
"Musím bežať teta, niekedy inokedy. Dovidenia."
Ani mi nestihla povedať: "Ahoj Nelinka," ako mala zvykom, pretože som už bežala dole. Martin tam už určite musel byť. Otvorila som dvere a potkla sa o zárubňu, padla som mu priamo do náručia.
"Tak ale za toto fakt nemôžem, to som nechcel," zasmial sa, ale nebol to Martin, ale Michal.
"Čo tu robíš?!" okamžite som od neho odskočila.
"Prišiel som za tvojím bratom," uškrnul sa, "kam máš tak naponáhlo?"
"Filip išiel so Silviou, nie je doma a, "práve som išla povedať že idem s Maťom von, keď sa objavil za rohom a hneď nám kýval.
"A ideš s Martinsimom von," zasmial sa.
"Ahojte," pozdravil nás, pričom mňa chytil okolo pásu a pobozkal.
"Čau bratku," odzdravil ho Mišo.
"Za Filipom?" spýtal sa Maťo zvedavo.
"Joj o, len Nel mi oznámila že nie je doma. Ukrátila ma o veľa schodov."
"On išiel so Sisou nie?"
"Išiel, išiel, konečne to dokázal."
"Aj ty by si sa už mohol odhodlať k prvému kroku."
"Pracuje sa na tom," na malú chvíľu pozrel na mňa, ale potom zrak hneď odvrátil, "zajtra ideme von."
"Nezabudni nám ju potom predstaviť," zasmial sa Mťo.
"Veď Nel by ju mohla poznať. Ema, je z tvojej triedy."
"Ema Zinková? Či ako sa to volá..."
"Hej, tá Ema," pousmial sa Michal a prikývol.
"Tak nech vám to víde," venovala som mu milí úsmevom, ktorý ma stál veľa námahy. Martinovi som stisla ruku.
"Nebudem vás ukracovať o váš spoločný čas. Šak zajtra v škole.," pousmial sa a zdvihol ruku na pozdrav, "čaute." A odišiel.
"Aj tebe sa zdal Mišo taký divný?" spýtal sa zamyslene keď sme kráčali pri brehu jazera.
"Hm, Miša veľmi nepoznám."
"Ja som si myslel, že ste boli kedysi najlepší kamaráti."
"Boli sme, ale to bolo v škôlke, keď som bola už na základke, vôbec si ma nevšímal, keď sme boli väčší robieval mi zle a v osmičke a devine sme sa len zdravili."
"Ahá, keby som s tebou chodil na základnú, vtedy keď ti robieval zle, ochraňoval by som ťa," nežne ma pobozkal.
"To isto, pridal by si sa k Filipovi a k Mišovi a robil by si mi aj ty zle."
Nerobil," usmial sa.
"To sa nedozvieme."
"Nely?" spýtal sa odrazu.
"Áno?"
"Ale nič."
"Nie, čo sa stalo?"
"Zajtra sa o tom porozprávame, ja len, o šiestej mám byť doma."
"Prečo tak skoro?"
"Mame preplo a rozhodla sa ísť do kúpeľov a tým si odpočinúť od otca, musím sa rozlúčiť."
"Zasa sa hádajú?"
"Stále, ale to nie je podstatné, máme ešte pol hodinu, tak si to užime. Zajtra nejdem do školy, idem k doktorke, tak sa uvidíme až pred školou," usmial sa.
"Počkáš ma?" usmiala som sa tiež.
"Samozrejme," vtisol mi bozk na líce.
"Prečo len na líce?" zo srandy som sa zamračila.
"Počkaj," zastavili sme sa, on sa ku mne nahol a pobozkal ma.
"Uááá," povzdychla som si.
"Chce sa ti ešte prechádzať, alebo si sadneme na lavičku?"
"Lavička."

Polhodina ktorá nám zostala prešla ako voda. Ani sme si to neuvedomili a už sme sa lúčili pri mojom vchode. Vedela som, že ho zajtra o pol tretej uvidím, ale mala som pocit, akoby sme sa lúčili na dlhšiu dobu. Večer mi znova napísal Michal.

Michal: Bola to stávka.
Nela: Čo bola stávka?
Michal: Tá pusa, bola to stávka.
Nela: Vyhral si?!
Michal: Pochopiteľné.
Nela: Spokojný?
Michal: 40€ vo vrecku ;)
Nela: Môj bozk je až tak drahý?
Michal: Zrejme.
Nela: S kým si sa stavil?
Michal: Nina.
Nela: NINA???
Michal: Prekvapená?
Nela: Ako si môže byť istá, že som ťa pobozkala? Pochybujem že verí len tvojmu slovu.
Michal: Počula ako sa bavíš s Adel na weckach. Totižto bola skrytá v kabínke :)
Nela: Aspoň si na mne zarobil.
Michal: No.
Nela: Prečo sme sa vlastne prestali kamarátiť? V škôlke sme boli najlepší kamaráti a potom?
Michal: Potom som sa dostal k tvojmu bratovi.
Nela: Filipko :)
Michal: Poviem ti niečo, čo som ti povedať nikdy nechcel...
Nela: ??
Michal: Ale poviem ti to niekedy inokedy. Ahoj :)
Michal Mrvík je offline.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama